BRAŇO POLÁČEK PREDSTAVUJE SVOJE PORTFOLIO

Čau, volám sa Braňo Poláček mám 34 rokov, syna Kristiána, ženu Macu a bývam v Pezinku pri Bratislave. 

 

Fotil som odjakživa tak normálne, že do rodinného albumu ale nemôžem povedať, že by ma to nejako zvlášť bavilo, prvý impulz kúpiť normálny foťák bol až pred 3 rokmi, keď mi kamarát požičal jeho Canon 350D, dnes keď niekam ideme, tak na nás len pozerajú lebo, ja foťák, žena foťák, hehe. Môj prvý vlastný bol Nikon D60, keď som ho kúpil, tak som vedel, že chcem fotiť okrem rodiny aj skate, lebo som na ňom niekedy jazdil a fakt mi to v tej dobe už chýbalo. Zhodou okolností sa u nás dokončila prestavba starého skateparku, tak som tam znova začal chodiť, a tak začala moja skate foto zábavka. Skate fotím, tak 2 roky a s toho 1 rok len tak v skateparku u nás. Rodinka ma v tom podporuje a dokonca malého brávam so sebou aj na fotenia, napr. jeho najobľúbenejšia Ou pair-ka je Braňo Moravčík, hehe. 

 

Heh, najradšej fotím syna aj keď ten stále protestuje, že „nefoť máááá“ a taký skate & lifestyle. Keby bolo na mne, tak fotím len v noci, tie foto ma neskutočne bavia, sú podľa mňa najčistejšie, žiadny bordel čo je vidieť na uliciach cez deň.

Máš pri fotení skateboardingu nejakú svoju obľúbenú techniku? 

Snažím sa používať čo najčastejšie blesky, lebo môžem pracovať so svetlom, tak ako chcem, volá sa to „strobist“. Mne sa ten výraz moc nepáči, asi to je už pre veľkých fotografov, hehe. Pomalinky prichádzam na chuť aj fotkám za „prirodzeného“ svetla, lebo napr. fotky pri západe slnka majú nenormálnu atmosféru. 

Čo si myslíš o postprodukcií? 

Dnes je to skoro najdôležitejšia vec, lebo to je kus vášho rukopisu, pri filme je to úplne iné, ale na digitále tomu inak nedáte niečo zo seba, ako to vidíte len vy, kvôli tomu, že dnes už nie je digifoťák čo by zle fotil. Takže upravujte fotky len tak aby vypadali jak majú. 

Aj pri filme je postprodukcia, aký máš vzťah k analogu? Vzhľadom k tvojmu veku si asi zažil ešte obdobie, keď vládol analog a nie digital, hehe. 

Jasné že si pamätám tú dobu a každý čo to zažil povie, že tie fotky mali úplne inú hodnotu, veď len si kuknite u babky nejaké staré fotografie. Tie fotky vám aj niečo povedia na rozdiel od dnešných miliónov obyčajných cvakov, hehe. Môj prvý foťák čo som zažil bol ruský FED3. Na ňom som vedel vymeniť aj založiť film, mal som vtedy asi 10 rokov. Potom také klasické kompakty na film a nakoniec keď nás začalo so ženou fotenie viacej baviť, tak vytiahla z pivnice po bratovi Smenu M8, na ktorú sme vyfotili pár filmov, žiaľ krpec ju rozmlátil, tak som nakoniec kúpil Mace pod stromček 35mm zrkadlovku  Hanimex a ten používame doteraz .

Aké sú tvoje ambície vo fotografií? 

Neviem kam ma to zavedie, ja som taký týpek, že sa nikam nehrniem a nikoho neotravujem, že „kukaj moje najsamfasa foto, lajkuj na fb“ nehrniem sa za každou fotosúťažou a pod.. Bez tohoto otravovania som sa dostal už na Boardlife.sk, Skaterock.cz a naposledy na Tagstersmag.nl. Som na to hrdý, ale to je len začiatok mojej cesty foto panáčika. 

 

Pred záverom nám prezraď aká foto technika sa u teba doma nachádza, a s ktorou chodíš na fotenia?  

Foťák mám Nikon D300s a objektívy nikon 35mm 1.8 G, 85mm 1,8 D občas si požičiam od ženy jej zoom 18-135mm 3,5-5,6, kvôli širokému začiatku, ale dúfam, že čo najskôr budem mať fisheye a budem mať so sklami už vystarané. Myslím, že nikto nepotrebuje viacej ako 3-4 sklá,  mne ku šťastiu chýba už len tiltshift, ale ten je tak drahý, že ma s neho bolí hlava, haha. A ešte používam lacné čínske blesky a rádia na odpaľovanie Yongnuo.

Na záver ti dávam slovo...

Robte niečo pre skateboarding, on vám to určite vráti. Ja som až teraz v 30tke znova zistil, že je to okrem rodiny tá najlepšia vec na svete a nič mi ho nedokázalo naozaj nahradiť. Možno to bude znieť tupo ale  MILUJTE SKATEBOARDING !!!