Now Reading
Prinášame vám rozhovor s Filipom Krchníkom o jeho novom sponzorovi, živote a skateboardingu

Prinášame vám rozhovor s Filipom Krchníkom o jeho novom sponzorovi, živote a skateboardingu

Filip Krchník sa už nejaký ten rok pohybuje na scéne. Narodil sa v Bánovciach nad Bebravou a následne po maturite sa presťahoval do Prahy. Momentálne je čerstým prírastkom do NOMAD FAMILY a k tejto príležitosti ho vyspovedal niekoľkými otázkami Ondra Kapitančik.

O: Poslední rozhovor jsi měl v Boardu v roce 2011 a od té doby se změnilo dost. Dokážeš nastřelit z čeho máš za uplynulejch 9 let fakt radost? Samozřejmě kromě toho, že si dostal občanku a pivo si teď můžeš koupit úplně legálně.
F: Ahoj, síce pivo nepijem ale je tu kopec iných vecí ktoré mi spravili radosť. Určite je to presun zo Slovenska do Prahy, zranenie ktoré prekopalo celý moj pohľaď na život a skateboarding, ľudia ktorých som za tú dobu spoznal a samozrejme real fellaz s ktorými sa dá vždy stráviť kvalitný čas či už na SVK alebo v Prahe, to je priceless.

O: S Kiko Nguyenem oba jezdíte za Nomad a koukal jsem, že jste i ze stejnýho města. Skejtovali jste spolu už dřív, ještě když si v Bánovcích žil? A jaký tam vlastně byly podmínky?
F: Jasné! Začínal som skejtovať s Adamom Tranom a o pár rokov sa zjavil 10 ročný Kiko, ktorého sme si zobrali pod krídla, takže to boli dennodenné sessions. Mali sme rozsekaný skatepark s najhorším povrchom, kde bola jazditeľná zídka, rail na zemi a pár rádiusov. Neskôr nám Peťo Molec s partou prišli postaviť centrálu a rozjazdový bang takže sme mohli posunúť náš skill vyššie. Celé to vyústilo skrz úsilie pár starších kámošov až k tomu, že nám presunuli skatepark na sídlisko, kde spravili nový luxusný liaty betón a pár nových prekážok. Týmto obrovské vďaka celej starej parte z BN, čo sa natom podieľala!! Nakoniec sa tam odjazilo aj pár kôl Slovenského skateboardového poháru, ale momentálne tam už je iba luxusný povrch a zídka s railom na zemi, takže back to the roots.

O: Jak dlouho už žiješ v Praze a co tě sem dovedlo? Pohltil tě dospělej život a docházení na 8 hodin do práce je teď pro tebe běžnou rutinou?
F: Za pár mesiacov to bude 7 rokov od môjho príchodu a bolo to práve snívanie o skateboardingu na Staline počas dlhých hodín v školskej lavici, ktoré tak nejak spôsobilo, že sa naskytla ponuka práce a mesiac po maturite som odišiel z rodnej zeme. Presne tak, 8 hodín z môjho dňa si berie práca ale vždy sa snažím nájsť si čas na skateboarding, pokiaľ je ským, kedže väčšina fellaz už tiež pracuje. Nikdy som nedokázal skejtovať sám, pre mňa je to hlavne o správnych ľuďoch okolo a vibe.

O: Pár lidí mi řeklo “Ty vole ten Krchník mi stylem připomíná Zápražku”. Už jsi to od někoho slyšel?
F: Jasné, stávalo sa mi to celkom často, dokonca pár dní dozadu mi to po dlhej dobe oznámil chlapec v plechárni. Mám z toho zmiešané pocity pretože Marek je a vždy bol niekde úplne inde ako ja a osobne tam toho moc podobného nevidím.

O: S Markem Zápražným máš i sdílenej part ve videu Elare 2 z roku 2014. Pamatuješ si ještě, jak ses k videu dostal? Kde všude jste tehdy do videa točili a jakou radost na stupnici 1 až 10 jsi z toho měl?
F: K Elare som sa dostal skrz Števa Kurillu, ktorý ma vyzval koncom roku 2011, či sa nezapojím do jeho projektu Elare 1, za čo mu patrí obrovská vďaka. Posielam shout out smer Bratislava! Elare 2 bolo pokračovanie. Točili sme prevažne v Bratislave ako aj jedničku ale medzičasom som sa presťahoval do Prahy, začal pracovať takže to neprebiehalo tak ľahko ako predtým, značne menej času a energie, sem tam prišiel Števo do Prahy ale nepodarilo sa mi skrz zranenie dotočiť všetko, takže moja radosť vtedy bola na nule. S odstupom času to vnímam ako obrovskú pecku, za ktorú som najvďačnejší. O parte s Marekom som nikdy ani len nesníval haha. Takže radosť 30 z 10!

O: Mluvil jsi tu o zranění. Co se ti vlastně stalo?
F: Bol to pretrhnutý krížny väz, krátko pred dokončením partu v Elare 2. To by nebolo až tak zlé, no natrafil som na lekára ktorý mi spravil artroskopiu kolena (pozrú vám dnu, vyčistia a zistia čo sa vlastne stalo) a následne ma nechal pol roka čakať, aby som sa mu potom ozval ohľadom finálnej operácie (plastiky), no nebolo možné sa mu dovolať. Našťastie mi Pašík odporučil top lekára, ktorý mi dal koleno dokopy. Miesto pol roka z toho bol viac ako rok, čo som bol mimo. Pomaličky som sa dostával znovu na skate, ale trvalo to dlhšie, ako som predpokladal.

O: Koukal jsem, že jsi byl pár let zpět na vejletě v USA, jel jsi tam v rámci nějakýho work and travel programu nebo takzvaně na čumendu?
F: Bol to work and travel program, kde som makal ako vychovávateľ v campe s deckami, ktoré mali určitý druh postihnutia. Veľmi prínosná skúsenosť a ako bonus bol mesiac slobody a cestovania po východnom pobreží!

O: Dokážeš si představit život v USA? Mám několik kamarádů, kteří život v USA považujou za sen, podle mě to ale tak růžový nebude, ikdyž jsem tam nikdy nebyl (oni ti kamarádi ale koneckonců taky ne, haha), tak by mě zajímal tvůj pohled na věc.
F: Kedže som cestoval iba po východnom pobreží a práca bola 2 a pol mesiaca v campe v strede lesa v Minnesote, tak som neriešil kopec vecí ohľadom života a videl som iba určitú časť. Čo možem povedať je, že v každom štáte je to o inom. Neviem aké je to na západe, ale ja by som vyhľadával oblasť kde je viac prírody pretože obrovské preľudnené mestá typu NYC mi vôbec nesadli. Určite sa to ale oplatilo vidieť. Je to šialené a nehorázne veľmi som si začal vážiť to, odkiaľ som. Čo ma ale najviac zaujalo, bola taká tá prvotná interakcia s ľudmi. Aspoň na povrch to vyzerá, že ťa všetci hajpujú, všetko je super fun, sick a amazing a to teda aspoň mne dodalo viac nadšenia a sebavedomia z vecí a života okolo. To by sa zaručene zišlo aj v našich končinách. Nezmyselné poplatky za zdravotníctvo, školy a podobné veci ma veľmi prekvapili. Cenním, že u nás je to ešte veľmi v norme. Je tam toho kopec, čo by sa dalo napísať, ale vraví sa že USA je lepšia na výlety a zážitky a Austrália zase lepšia na život. Tam som ešte nebol takže neviem posúdiť. Z USA som videl tiež iba mini časť, takže nemožem ani povedať, aký je tam ten real life. Ale zaručene odporúčam všetkými desiatimi navštíviť!

O: Jaký jsou tvý plány na rok 2020?
F: Rád by som povedal, že čo najviac skateboardingu, ale čaká ma nejedná zmena, takže to bude asi trošku obmedzené. Sám sa nechávam prekvapiť. Každopádne objavovanie nových kútov sveta a čo najviac času s blízkymi.

O: Tak už to možná ukončíme. Jestli chceš vyslat do světa nějaký moudro, poděkování a vzkaz budoucím generacím, tak teď je ta pravá chvíle.
F: Múdra by bolo kopec, ale všetci to tu vnímame inak. Každému sa dostane, čo mu je treba. Majte oči otvorené haha. Ďakujem hlavne tebe za neočakávaný support a tento rozhovor! Všetkým čo mi skrížili cestu, rodine, priateľke a kámošom bez ktorých by to tu nebolo ani zďaleka také krásne! Čo sa týka odkazu, vážte si čo máte ľudia, nič a nikto tu nie je navždy. Ešte raz díky!!

© 2021 Board Magazine. 
All Rights Reserved.